Kamerové systémy sa využívajú najmä na miestach, ako sú banky, obchodné centrá či čerpacie stanice. Pritom sa striktne musí dodržiavať zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon“). Keďže si každý z nás chce ochrániť svoj majetok aj doma a tiež zabezpečiť ochranu seba a svojej rodiny, čoraz častejšie využívame kamery aj na súkromné účely. V tejto súvislosti je potrebné vyriešiť otázku, či monitorovaním nášho majetku neporušujeme zákon.
Ako sme naznačili v úvode, v tomto článku sa zameriame na rozdiely vo využívaní kamerových systémov v priestoroch prístupných verejnosti a na domáce alebo osobné činnosti. Monitorovanie interiéru alebo exteriéru domu, garáže alebo inej časti obydlia kamerovým systémom, ako i pre domáce alebo osobné činnosti, spôsobuje úplnú nemožnosť aplikácie zákona o ochrane osobných údajov. To znamená, že súkromná osoba, ktorá využíva kamery výlučne vo svojej domácej a osobnej sfére, nemá postavenie prevádzkovateľa kamerového systému v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a nie je povinná plniť a dodržiavať povinnosti uložené zákonom. To však výlučne za predpokladu, že monitorovaný priestor je zabezpečený pred voľným pohybom verejnosti (napr. oplotený súkromný pozemok, pričom kamery monitorujú len vnútornú časť oploteného pozemku).
Ak by uhol kamerového systému bol nastavený tak, že by okrem vášho domu či dvora monitoroval aj verejné priestranstvo, z pohľadu zákona sa už považujete za prevádzkovateľa kamerového systému a padajú na vás všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona. V praxi ide o situáciu, keď na účely ochrany vášho majetku ste kamery nainštalovali tak, že okrem vášho domu a jeho častí monitorujú aj priľahlé verejné komunikácie, parkovisko, ulicu alebo aj neoplotenú predzáhradku domu, hoci tá patrí ešte do vášho vlastníctva. Hlavným kritériom pre posúdenie, či monitorujete v tzv. voľnom režime alebo v režime regulovanom zákonom, je monitorovanie alebo nemonitorovanie priestoru prístupného verejnosti.
Podľa zákona je priestor prístupný verejnosti taký priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového obmedzenia alebo vo vymedzenom čase, pričom iné obmedzenia, ak existujú a sú osobou splnené, nemajú vplyv na vstup a voľný pohyb osoby v tomto priestore. Alebo je to priestor, ktorý tak označuje osobitný zákon.
Z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov je podstatný faktický voľný prístup do priestoru a voľné zdržiavanie sa v priestore. Pokiaľ by ste teda monitorovali výlučne len svoj majetok a nemonitorovali verejné priestranstvo pred vaším domom alebo okolo neho, paradoxne by mohla nastať situácia, kedy ak nemáte dom alebo pozemok zabezpečený oplotením a ktokoľvek môže voľne vstúpiť na váš pozemok alebo dostať sa k vášmu domu a kamery na vašom dome už takúto osobu teda monitorujú, možno na vás v zmysle zákona o ochrane osobných údajov hľadieť ako na prevádzkovateľa kamerového systému so všetkými zákonnými povinnosťami. V tejto súvislosti je podľa nás dôležitejšia faktická stránka veci (možnosť kohokoľvek voľne vstúpiť na váš pozemok) ako právna (zásah do vlastníckeho práva majiteľa pozemku, ktorý je monitorovaný).
V prípade, ak monitorujete kamerovým systémom váš dom a obydlie, pričom kamery nesnímajú priestor prístupný verejnosti alebo vyhotovujete kamerové záznamy a spracúvate osobné údaje z nich výlučne pre domácu alebo osobnú činnosť, zákon o ochrane osobných údajov sa vôbec neaplikuje a Úrad na ochranu osobnosti nemá žiadnu právomoc a nemôže v takomto prípade konať.
V súvislosti s monitorovaním obydlia súkromnou osobou na účel ochrany majetku je vhodné tiež zvážiť, či takouto činnosťou v občianskoprávnej rovine nezasahujete do práv tretích osôb, najčastejšie susedov. Je potrebné zdôrazniť, že aj keď monitorujete priestory, ktoré nie sú prístupné verejnosti, môže nastať situácia, kedy kamera zachytí okno suseda alebo časť oploteného pozemku vo vlastníctve inej osoby. V takom prípade netreba zabudnúť, že takéto monitorovanie nie je možné zákonne vykonávať bez súhlasu tejto dotknutej osoby. Keďže tieto vzťahy stoja mimo zákona o ochrane osobných údajov, spravujú sa Občianskym zákonníkom.
Ako vlastník kamerového systému, resp. prevádzkovateľ je vašou povinnosťou v zmysle Občianskeho zákonníka zdržať sa všetkého, čím by ste nad mieru primeranú pomerom obťažovali iného alebo čím by ste vážne ohrozovali výkon ich práv. Rovnako ako vy, tak aj vaši susedia majú právo na ochranu súkromia a rodinného života a ako vlastník kamerového systému (využívaného na súkromné účely) je vašou povinnosťou toto právo rešpektovať.