Kamerový systém – súkromie vs. verejnosť

Kamerové systémy sa využívajú najmä na miestach, ako sú banky, obchodné centrá či čerpacie stanice. Pritom sa striktne musí dodržiavať zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon“). Keďže si každý z nás chce ochrániť svoj majetok aj doma a tiež zabezpečiť ochranu seba a svojej rodiny, čoraz častejšie využívame kamery aj na súkromné účely. V tejto súvislosti je potrebné vyriešiť otázku, či monitorovaním nášho majetku neporušujeme zákon.

Ako sme naznačili v úvo­de, v tomto článku sa zameriame na roz­diely vo využívaní ka­merových systémov v priestoroch prístupných verej­nosti a na domáce alebo osobné činnosti. Monitorovanie interiéru ale­bo exteriéru domu, garáže alebo inej časti obydlia kamerovým sys­témom, ako i pre domáce alebo osobné činnosti, spôsobuje úpl­nú nemožnosť aplikácie zákona o ochrane osobných údajov. To znamená, že súkromná osoba, ktorá využíva kamery výlučne vo svojej domácej a osobnej sfére, nemá postavenie prevádzkovateľa kamerového systému v zmysle zá­kona o ochrane osobných údajov a nie je povinná plniť a dodržiavať povinnosti uložené zákonom. To však výlučne za predpokladu, že monitorovaný priestor je zabez­pečený pred voľným pohybom ve­rejnosti (napr. oplotený súkromný pozemok, pričom kamery monito­rujú len vnútornú časť oploteného pozemku).

Ak by uhol kamerového systé­mu bol nastavený tak, že by okrem vášho domu či dvora monitoro­val aj verejné priestranstvo, z po­hľadu zákona sa už považujete za prevádzkovateľa kamerového sys­tému a padajú na vás všetky po­vinnosti vyplývajúce zo zákona. V praxi ide o situáciu, keď na účely ochrany vášho majetku ste kame­ry nainštalovali tak, že okrem vášho domu a jeho častí monitorujú aj priľahlé verejné komunikácie, parkovisko, ulicu alebo aj neoplo­tenú predzáhradku domu, hoci tá patrí ešte do vášho vlastníctva. Hlavným kritériom pre posúdenie, či monitorujete v tzv. voľnom re­žime alebo v režime regulovanom zákonom, je monitorovanie alebo nemonitorovanie priestoru prí­stupného verejnosti.

Podľa zákona je priestor prí­stupný verejnosti taký priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne zdr­žiavať bez časového obmedzenia alebo vo vymedzenom čase, pri­čom iné obmedzenia, ak existu­jú a sú osobou splnené, nemajú vplyv na vstup a voľný pohyb oso­by v tomto priestore. Alebo je to priestor, ktorý tak označuje oso­bitný zákon.

Z pohľadu zákona o ochra­ne osobných údajov je podstat­ný faktický voľný prístup do priestoru a voľné zdržiavanie sa v priestore. Pokiaľ by ste teda monitorovali výlučne len svoj majetok a nemonitorovali verej­né priestranstvo pred vaším do­mom alebo okolo neho, paradox­ne by mohla nastať situácia, kedy ak nemáte dom alebo pozemok zabezpečený oplotením a kto­koľvek môže voľne vstúpiť na váš pozemok alebo dostať sa k vášmu domu a kamery na vašom dome už takúto osobu teda monitoru­jú, možno na vás v zmysle zákona o ochrane osobných údajov hľa­dieť ako na prevádzkovateľa ka­merového systému so všetkými zákonnými povinnosťami. V tejto súvislosti je podľa nás dôležitej­šia faktická stránka veci (možnosť kohokoľvek voľne vstúpiť na váš pozemok) ako právna (zásah do vlastníckeho práva majiteľa po­zemku, ktorý je monitorovaný).

V prípade, ak monitorujete ka­merovým systémom váš dom a obydlie, pričom kamery nesní­majú priestor prístupný verejnos­ti alebo vyhotovujete kamerové záznamy a spracúvate osobné údaje z nich výlučne pre domá­cu alebo osobnú činnosť, zákon o ochrane osobných údajov sa vô­bec neaplikuje a Úrad na ochranu osobnosti nemá žiadnu právo­moc a nemôže v takomto prípade konať.

V súvislosti s monitorovaním obydlia súkromnou osobou na účel ochrany majetku je vhodné tiež zvážiť, či takouto činnosťou v občianskoprávnej rovine ne­zasahujete do práv tretích osôb, najčastejšie susedov. Je potrebné zdôrazniť, že aj keď monitorujete priestory, ktoré nie sú prístupné verejnosti, môže nastať situácia, kedy kamera zachytí okno suseda alebo časť oploteného pozemku vo vlastníctve inej osoby. V takom prípade netreba zabudnúť, že ta­kéto monitorovanie nie je možné zákonne vykonávať bez súhla­su tejto dotknutej osoby. Keďže tieto vzťahy stoja mimo zákona o ochrane osobných údajov, spra­vujú sa Občianskym zákonníkom.

Ako vlastník kamerového systé­mu, resp. prevádzkovateľ je vašou povinnosťou v zmysle Občianske­ho zákonníka zdržať sa všetkého, čím by ste nad mieru primeranú pomerom obťažovali iného alebo čím by ste vážne ohrozovali výkon ich práv. Rovnako ako vy, tak aj vaši susedia majú právo na ochra­nu súkromia a rodinného života a ako vlastník kamerového sys­tému (využívaného na súkromné účely) je vašou povinnosťou toto právo rešpektovať.